Analýza stavu Olivy
Oliva ako som ju našiel síce vyzerala ako počítač ale svoj účel už nespĺňala. Skrinka držala ako tak po kope, mala aj gombíky na spustenie a reštart ale chýbal kábel do elektrickej siete. Monitoru takisto chýbal, trčal s neho len dátový kábel, ktorý bol však značne poškodený.Na obrazovke bolo dosť zretelne vidieť vypálený obraz Norton Comandera alebo niečoho podobného. O klávesnici a myši som mohol len snívať a hádať aká tam asi mohla byť. Preto neostávala iná možnosť než Olivu rozobrať a pozrieť sa jej do žalúdka aké poklady skrýva.
Po náhlade do jej vnútra som ostal prekvapený. Celý počítač tvorila jedna megaobrovská matičná doska o rozmeroch cca 30*30 cm , na ktorej bolo všetko
procesor
pamäť RAM,
grafická karta
sieťová karta
Na dosku sa nezmestili jedine 2 velké disketové mechaniky 5.25'' a velký zdroj 300 W , ktorý vážil snad tonu.
Márne som sa snažil nájsť pevný disk, nebolo po ňom ani stopy, až neskôr som sa dočítal že tento model sa s HDD nevyrábal, vystačil si s dvomi floppy mechanikami. Z jednej sa bootoval systém MS DOS a na druhej boli data.
Oživovanie
O oživenie Olivy ako celku som sa radšej ani nepokúšal kvôli jej dezolátnemu stavu. Sústredil som sa na záchranu niektorých častí.
Disketové mechaniky 5.25'' boli síce z praktického hladiska nepoužitelné ale našiel som k nim dátové káble a chcel som ich skúsiť pripojiť k svojmu PC vtedajšiemu Cyrixu 333 Mhz.
Dokonca sa mi podarilo zohnať aj pár funkčncýh velkých diskiet ale testy dopadli neúspešne.
Radič disketových mechaník to prežil, velká disketovka zablikala ale to bolo všetko, Windows 98 ju dokonca občas aj detekoval ale čítat data nedokázal.
Zdroj bol poslednou nádejou, že aspoň niečo by mohlo s toho šrotu fungovať. Vyzeral byť nepoškodený, išlo z neho veľa káblov do základnej dosky. Bohužiaľ zodpovedajúci sieťový kábel som nenašiel, tak bolo treba improvizovať.
Na procedúru oživovania som si zavolal na pomoc nemenovaného kamaráta , ktorý mal s podobnými vecami skúsenosti. Nikto nemohol tušiť v akom stave je ten zdroj a čo sa môže stať, preto sme dodržiavali bezpečnostné opatrenia, ktoré by mohli zabrániť nehode.
Pôvodnú elektrickú šnúru sme nahradili takou, ktorá sa tam dala ako tak namontovať, prázdne púzdro sme doplnili poistkou. Zdroj sme pred prvým spustením zakryli a vzdialili sa čo najďalej, reps. kolko dovolil sieťový kábel. Ako kontrolku či zdroj funguje alebo nie sme použili žiarovku pripojenú na jeden s výstupov. Experiment prebehol úspešne bez ujmy na zdraví, žiarovka sa rozsvietila, zdroj funguje.
Po miernom osmelení sme sa rozhodli odmerať všetky výstupy zdroja.
Paramentre: 5V / 20A , +12V / 1A , -12V / 1A
Disketové mechaniky 5.25'' boli síce z praktického hladiska nepoužitelné ale našiel som k nim dátové káble a chcel som ich skúsiť pripojiť k svojmu PC vtedajšiemu Cyrixu 333 Mhz.
Dokonca sa mi podarilo zohnať aj pár funkčncýh velkých diskiet ale testy dopadli neúspešne.
Radič disketových mechaník to prežil, velká disketovka zablikala ale to bolo všetko, Windows 98 ju dokonca občas aj detekoval ale čítat data nedokázal.
Zdroj bol poslednou nádejou, že aspoň niečo by mohlo s toho šrotu fungovať. Vyzeral byť nepoškodený, išlo z neho veľa káblov do základnej dosky. Bohužiaľ zodpovedajúci sieťový kábel som nenašiel, tak bolo treba improvizovať.
Na procedúru oživovania som si zavolal na pomoc nemenovaného kamaráta , ktorý mal s podobnými vecami skúsenosti. Nikto nemohol tušiť v akom stave je ten zdroj a čo sa môže stať, preto sme dodržiavali bezpečnostné opatrenia, ktoré by mohli zabrániť nehode.
Pôvodnú elektrickú šnúru sme nahradili takou, ktorá sa tam dala ako tak namontovať, prázdne púzdro sme doplnili poistkou. Zdroj sme pred prvým spustením zakryli a vzdialili sa čo najďalej, reps. kolko dovolil sieťový kábel. Ako kontrolku či zdroj funguje alebo nie sme použili žiarovku pripojenú na jeden s výstupov. Experiment prebehol úspešne bez ujmy na zdraví, žiarovka sa rozsvietila, zdroj funguje.
Po miernom osmelení sme sa rozhodli odmerať všetky výstupy zdroja.
Paramentre: 5V / 20A , +12V / 1A , -12V / 1A
Pitvanie
Čo neišlo z Olivy oživiť , čakal jednoznačný a krutý osud : rozpitvanie do poslednej súčiastky. Z velkých mechník sa zišli krokové motory a nejaká tá elektronika, zvyšok boli len plechy vhodné akurát tak do zberu. Hlavný bodom pitvania bola matičná megadoska, na nej bolo more integrovaných logických obvodov prevažne rady MH74xx . Táto rada je staršia a už dávno technologicky prekonaná ale ako zdroj zásob plne postačí.
Ako na to ?
Megadoska obsahovala niekolko desiatok, možno až stoviek "integráčov" . Vyspájkovať každý jeden spájkovačkou a odsávačkou ručne, ked zoberiem do úvahy že každý "šváb" má priemerne 10 nožičiek, to by asi trvalo večnosť.
Spoločne s nemanovaným kamarátom sme prišli na geniálny nápad ako rýchlo a jednoducho vykuchať všetky integráče. Postup bol jednoduchý, hoci trochu nebezpečný. Potrebovali sme na to letlampu, kliešte, kýbel s vodou a dvoch cvokov čo by boli ochotní sa do toho pustiť.
Jeden nahrieval dosku letlampou tak aby sa roztopilo čo najviac cínu a druhý sa snažil vytiahnuť klieštami obvod, potom čo sa mu to podarilo ho rýchlo hodil do vody aby sa schladil. Obvody boli doslova zakalené kedže letlampou sa rozžhavili na niekolkosto stupňov a potom sa chladili v studenej vode.
Odpad pri tejto náročnej operácii činil tak 10 - 15 % , najčastejší dôvod zničenia bolo ťahanie omylom toho nesprávneho obvodu, teda toho ktorý nebol nahrievaný.
Ich funkčnosť to nejak extra neovplyvnilo, pokial prežili vypáčenie z dosky v jednom kuse. Mnoho z nich bolo aplikovaných v elektronických obvodoch, ktoré fungujú do dnes.
Doska po pitvaní zostala dosť osmažená a toho smradu , keď okrem cínu horel aj lak, fuj.
Ako na to ?
Megadoska obsahovala niekolko desiatok, možno až stoviek "integráčov" . Vyspájkovať každý jeden spájkovačkou a odsávačkou ručne, ked zoberiem do úvahy že každý "šváb" má priemerne 10 nožičiek, to by asi trvalo večnosť.
Spoločne s nemanovaným kamarátom sme prišli na geniálny nápad ako rýchlo a jednoducho vykuchať všetky integráče. Postup bol jednoduchý, hoci trochu nebezpečný. Potrebovali sme na to letlampu, kliešte, kýbel s vodou a dvoch cvokov čo by boli ochotní sa do toho pustiť.
Jeden nahrieval dosku letlampou tak aby sa roztopilo čo najviac cínu a druhý sa snažil vytiahnuť klieštami obvod, potom čo sa mu to podarilo ho rýchlo hodil do vody aby sa schladil. Obvody boli doslova zakalené kedže letlampou sa rozžhavili na niekolkosto stupňov a potom sa chladili v studenej vode.
Odpad pri tejto náročnej operácii činil tak 10 - 15 % , najčastejší dôvod zničenia bolo ťahanie omylom toho nesprávneho obvodu, teda toho ktorý nebol nahrievaný.
Ich funkčnosť to nejak extra neovplyvnilo, pokial prežili vypáčenie z dosky v jednom kuse. Mnoho z nich bolo aplikovaných v elektronických obvodoch, ktoré fungujú do dnes.
Doska po pitvaní zostala dosť osmažená a toho smradu , keď okrem cínu horel aj lak, fuj.
Náhledy fotografií ze složky pitvanie
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář